Závislosť od liekov si často všimne i okolie. Čo napovie?
Podobne ako akékoľvek iné lieky, aj tablety uľavujúce od úzkosti, tlmiace bolesť alebo podporujúce spánok nám lekári predpisujú v dobrej viere. Pokiaľ sa však neriadime ich odporúčaniami, užívame väčšie množstvo lieku alebo ho zneužívame na iný než pôvodný účel, dostávame sa na tenký ľad obávanej závislosti
Rizikové lieky
Nie všetky lieky majú potenciál vzniku závislosti. Najrizikovejšie sú v tomto ohľade:
- opioidné analgetiká (silné lieky proti bolesti),
- benzodiazepíny (upokojujúce lieky a lieky uľahčujúce zaspatie),
- stimulanty (využívané pri liečbe hyperaktivity a porúch pozornosti).
Varovné signály
Nadužívanie či priamo závislosť od liekov môžu zostať dlho skryté. Lekára, ktorý medikamenty predpisuje, môžu na problém upozorniť častejšie návštevy dotyčného, výhovorky na ukradnutý či stratený recept alebo nápadná naliehavosť na predpísanie väčšieho množstva či sily lieku. Okolie často pozoruje zmeny v správaní a náladách závislého. Ten prestáva užívanie lieku kontrolovať, potrebuje ho stále častejšie, vo vyšších dávkach a v nových situáciách. Napriek tomu, že liek na spanie v prvopočiatku užil len občas, keď nemohol dlho zaspať, teraz ho hltá pravidelne pred uložením sa na spánok a rieši ním i drobné rozrušenia počas dňa.
Reč tela
Nadužívanie liekov je možné tušiť i podľa telesných prejavov, ktorými môže byť sprevádzané. Jedinec pod vplyvom väčšieho množstva tlmiacich liekov býva napríklad malátny a spomalený, jeho reč nejasná až nezrozumiteľná, zornice zúžené. Naopak, osoba zneužívajúca stimulanty môže byť nápadne energická, podráždená, mnohovravná, s menšou potrebou spánku a jedla a zornice máva rozšírené.
Závislosť od liekov predstavuje závažný problém, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje všetky roviny života dotyčného. Zasahuje do pracovných, rodinných, priateľských i intímnych vzťahov. Treba ho preto riešiť čo najskôr, a to s odborníkmi, ktorí sa práve závislosťami zaoberajú.
(veri)
Zdroj:
www.mayoclinic.org