Šesť mýtov o závislosti, ktorým by ste určite nemali podliehať

Závislosť je nesmierne zložitý a ťažko pochopiteľný jav. A práve preto o nej koluje medzi ľuďmi veľa mýtov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať postoj a konanie nielen samotného závislého, ale aj jeho okolia. Radi by sme vás preto oboznámili s tými najčastejšími.

Šesť mýtov o závislosti, ktorým by ste určite nemali podliehať

1. Môžem prestať, kedykoľvek budem chcieť

Mnoho ľudí si myslí, že závislosť je vlastne voľba, a divia sa, prečo to závislý jednoducho nenechá. Lenže voľba závislého sa môže niekedy končiť už v okamihu, keď po droge siahne. V prípade niektorých drog sa totiž môže závislosť rozvinúť už po prvom užití. A pokiaľ navyše ide o človeka, ktorý má sklony k závislostiam (napr. v dôsledku dedičnej vlohy, vplyvu okolia, psychických vlastností, traumy v minulosti), vznikne závislosť naozaj rýchlo. Závislosť je trvalý stav, keď má človek neovládateľnú túžbu stále vyhľadávať drogu, často bez ohľadu na dôsledky. Preto závislí ľudia nezriedka strácajú rodinu, prácu a domov a ničia si svoje telesné i duševné zdravie.

Možnosť závislých kedykoľvek s drogami prestať je tiež značne komplikovaná abstinenčnými príznakmi z odňatia drogy. Ide o psychické a fyzické príznaky, ktoré títo ľudia prežívajú z toho dôvodu, že si ich organizmus na normálne fungovanie „zvykol“ využívať aj drogu. Tieto príznaky môžu byť rôzne závažné. Líšia sa nielen podľa typu a množstva drogy, sú však individuálne aj pre každého človeka.

2. Závislosť je morálne zlyhanie

Do istej miery to tak je. Často si závislí svoju prvú dávku vzali z najrôznejších dôvodov dobrovoľne. Nebrali si ju však s tým, že sa rozhodli byť závislými so všetkými dôsledkami. Často ide vlastne o jednoduché, ale krátkodobé riešenie nejakého problému alebo experiment. Závislosť ako taká je však choroba, keď už závislý nie je túžbu po droge schopný kontrolovať. Droga totiž vyvoláva pozorovateľné a predvídateľné zmeny v mozgu.

3. Od liekov od lekára nemôžem byť závislý

Všetky lieky predpisované lekárom nie sú neškodné. Mnoho liekov je vysokoúčinných a ich užívanie je obmedzené časom a dávkou práve kvôli riziku vzniku závislosti. Medzi tieto lieky sa radia predovšetkým:

  • opioidy,
  • benzodiazepíny,
  • lieky na spanie,
  • barbituráty,
  • stimulujúce látky (napr. lieky na ADHD).

4. Mám stále prácu, tak nemôžem byť závislý

Závislosť postupuje u rôznych ľudí rôznym tempom. Mnohí závislí sú schopní si nejaký čas svoju prácu udržať a vďaka droge v nej treba aj nejaký čas excelovať. S prehlbovaním závislosti však táto schopnosť postupne mizne a situácia sa zhoršuje.

5. Liečba nefunguje

Odvykacia liečba je pre chorých príležitosť, ako „drogu z organizmu dostať“, dať sa po duševnej aj telesnej stránke opäť dohromady a urobiť si plány do budúcnosti. Mnohokrát však ide o časovo relatívne krátky program v porovnaní s dĺžkou závislosti, počas ktorého nie je možné vyriešiť všetky ďalekosiahle dôsledky závislosti. A pokiaľ chorý sám dobrovoľne nevyhľadáva doliečovanie, môžu byť výsledky liečby problematické. Výhodnejšia je preto z tohto hľadiska skôr komunitná a dlhšie trvajúca liečba, kde je odvykanie len prvou časťou liečby.

6. Užitie drogy po liečbe je zlyhanie

To, že závislý absolvoval liečbu závislosti, ktorá je nesmierne náročná, je samo osebe veľkým úspechom. Preto nové užitie drogy po liečbe (relaps) nie je zlyhanie. Ide o impulz, ktorý nám hovorí, že treba na niektorom aspekte liečby zas zapracovať, že treba liečbu prehodnotiť a prípadne uvažovať o nových možnostiach. Brať relaps ako zlyhanie je určite chyba. Prináša závislému pocity viny, hanby, úzkosti, apatie a beznádeje. A práve tieto pocity sú potom pomerne spoľahlivou cestou k ďalšej závislosti.

(ivh)

Zdroj:
- PATTERSON, Eric. Top 10 Myths (and Realities) About Drug Addiction. Dostupné z: http://drugabuse.com

Páči sa Vám tento článok?
Počet hlasov: 1
Zdieľanie a tlač

Čítajte tiež