Opiáty na ceste históriou ľudstva – I. časť

Opiáty a ópium samotné sú takmer také staré ako ľudstvo samo. Nie sú teda výsadou niekoľkých posledných desiatok rokov. Bol k nim v histórii vždy rovnako odmietavý postoj ako dnes, alebo sa náhľad na tieto látky v priebehu času menil?

Opiáty na ceste históriou ľudstva – I. časť Opiáty a ópium samotné sú takmer také staré ako ľudstvo samo. Nie sú teda výsadou niekoľkých posledných desiatok rokov. Bol k nim v histórii vždy rovnako odmietavý postoj ako dnes, alebo sa náhľad na tieto látky v priebehu času menil?

Pravek a starovek: v znamení radosti a veselia

Vlastnosti makovej šťavy boli známe už v dobe mezolitika (8 000 – 5 000 pr. n. l.). Podľa tureckých zdrojov je kolískou maku krajina dvoch riek – Mezopotámia. Sumeri ópium poznali a používali preň ideogram "hul," ktorý je prekladaný ako "radosť" či "veselosť". Užitie ópia ďalej zrejme rozšírili ázijskí nomádski obchodníci zo Sýrie. Podľa ústneho podania sa mak ako prostriedok na utíšenie bolesti užíval už v 7. storočí. Jeho omamné účinky boli zrejme známe aj prvým egyptským lekárom.

Každá civilizácia si vytvárala svoj vlastný mýtus spojený s ópiom. V starogréckych povestiach boli makovice zasvätené bohu spánku Morfeovi. Gréci však tiež uctievali bohyňu Demeter, ktorá trpela veľkým žiaľom, na ktorý zabudla až po odhalení tajomstva makovice. Aj Helena Trójska podávala vybraným nápadníkom opojný nápoj nepenthe s účinkami nápadne podobnými ópiu. Z Grécka sa poznanie dostalo do Ríma. Tu vymyslel osobný lekár cisára Nerona všeobecne účinný liek zvaný theriak, ktorý bol podávaný s ópiom.

Arabi prevzali ópium od Egypťanov a doviezli ho do Indie, kde bol v roku 1526 (v rovnakom roku, keď zahynul náš panovník Ľudovít Jagelovský), v období panstva islamskej ríše, vybudovaný prvý štátny ópiový monopol. Ópium sa odtiaľ neskôr rozšírilo po celej juhovýchodnej Ázii a do Číny.

Novovek v znamení Laudana

Paracelsus, lekár nazývaný aj "otcom modernej farmakológie", vytvoril na začiatku šestnásteho storočia recept zložený z ópia, alkoholu a korenia, ktorý nazval Laudanum. V Európe sa potom bezo zmeny používal ďalších 400 rokov. Obľúbený bol najmä vo vyšších kruhoch medzi politikmi.

Želáte si ópium ako nápoj?

Mnoho storočí sa ópium jedlo a pilo. S rozšírením tabaku v 16. a 17. storočí sa však začali vyvíjať techniky umožňujúce aj fajčenie ópia. Medzi fajčiarov ópia patril napríklad slávny spisovateľ 19. storočia Charles Dickens. Celé 19. storočie však ópiu veľmi prialo. Ópium totiž bolo natoľko lacné, že bolo dostupné prakticky v akomkoľvek množstve aj tým najchudobnejším vrstvám. Dokonca sa v niektorých oblastiach predávalo pivo takmer výhradne s prídavkom ópia, asi ako tonik s ľadom. Alebo ste si mohli dať ópiový čaj. Ten bol napokon v niektorých lekárňach k dostaniu až do 50. rokov 20. storočia.

Do ríše snov s Morfeom

Ďalšími udalosťami, ktoré šíreniu opiátov veľmi pomohli, bola najprv identifikácia aktívnej zložky ópia, ktorú jej objaviteľ Sertuerner nazval principum somniferum. Meno neskôr zmenil na morfín na počesť gréckeho boha snov a spánku Morfea. Zanedlho potom boli izolované aj ďalšie účinné zložky ópia (kodeín, tebaín a papaverín). V roku 1874 bol syntetizovaný diacetylmorfin, ktorý o niekoľko rokov neskôr začala nemecká firma Bayer predávať pod menom Heroisch, čo znamená "silný". Roky bol potom heroín považovaný za účinný liek závislosti od morfínu.

Druhá prevratná udalosť, ku ktorej došlo v 19. storočí, bolo vyvinutie intravenóznej (vnútrožilovej) aplikácie liekov. Po neúspešných pokusoch bola v Škótsku v roku 1858 vyrobená prvá injekčná ihla.

V tom čase sa však už pomaly začali nad toleranciou k ópiu sťahovať čierne mraky.

(kam)

Zdroje:
www.drogy-info.cz
www.drogovaporadna.cz

Páči sa Vám tento článok?
Počet hlasov: 0
Zdieľanie a tlač

Čítajte tiež